Pieniny

Pieninský park je najmenším, ale na prírodné krásy a malebné scenérie bohatým národným parkom. Najzápadnejší bod národného parku sa nachádza v obci Červený Kláštor, odkiaľ hranica pokračuje okrajom obce a riekou Dunajec severovýchodným smerom až po miesto, kde Dunajec opúšťa Slovensko

Pieniny sú súčasťou bradlového pásma, ktoré tvorí rozhranie vnútorných a vonkajších Karpát. Ich celková dĺžka je okolo 35 km a šírka 6km. Nachádzajú sa na území dvoch štátov a to Slovenska a Poľska. Zo slovenskej strany patria do okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa a z poľskej do okresu Nový Targ.

Na tomto území je možné nájsť či už na slovenskej alebo poľskej strane množstvo prírodných rezervácii, chránených prírodných útvarov a zaujímavostí. Prírodovedecky najcennejšou a najkrajšou časťou Pieninského národného parku je prírodná rezervácia - Prielom Dunajca. Je to dolina, ktorou Dunajec pretína Pieniny. Po oboch stranách tiesňavy sa strmia skalné steny a zrázy do výšky 300 m. Miesto kde je Dunajec široký len okolo 8 m a voda tam dosahuje hĺbku 12 m sa nazýva Jánošíkov skok. Podľa pradávnej povesti tu prijímal Jánošík svojich hôrnych chlapcov, ktorí museli ešte pred tým v tomto úseku preskočiť Dunajec. Na slovenskej strane Dunajca popri Pieninskej ceste sa nachádza silný, nezamŕzajúci krasový prameň - Storočný prameň, opradený tiež mnohými povesťami.

Medzi chránené prírodné útvary patra aj Haligovské skaly (889 m), ktoré sa rozprestierajú nad obcou Haligovce a predstavujú ucelený komplex vápencových skál a sutín so vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov. V skalách sa nachádza viacero dutín, chodieb a jaskýň. Najznámejšia, verejnosti neprístupná jaskyňa je Aksamitka. V minulosti sa častejšie nazývala aj ako Mliečna diera. Je to systém chodieb, ktoré sú dlhé okolo 300 m. Okrem paleolitických nástrojov sa tu našli aj kosti pravekých zvierat a ohniská. Ďalšie nálezy hlavne zo 14. a až 15. storočia potvrdzujú domnienku, že v stredoveku bola táto jaskyňa prechodne osídlená.

Malebnosťou a výškou vyniká na poľskej strane Pienin skupina Troch Korún. Je to súbor piatich skalných veží, ktoré vytvárajú podobu koruny a sú obrátené k Červenému Kláštoru. Táto časť Pienin bola jadrom prvej medzinárodnej rezervácie v Európe, vyhlásenej v roku 1932. Z najvyššej veže Okrúhlice (982 m) je nádherný výhľad.

Popri Troch Korunách, pri zakončení Prielomu Dunajca sa nachádza najpopulárnejší a najkrajší štít Pienin - Sokolica , inak nazývaná aj matkou pieninských krás, ktorá strmo klesá skalnou hranou k Dunajcu a na ktorej vrchole sa nachádzajú reliktné borovice.